Tak a je to tu.. moje prve Vianoce bez nej. A ja sa citim mizerne. Tak strasne mi je smutno. Snazim sa pripravit pekne Vianoce pre surodencov,a tatu, a sama neviem ako dalej..Stale je co robit, a ja tak velmi potrebujem maminu radu. Vzdy sa ma snazila ucit, co a ako treba, a za to som jej teraz vdacna, ale aj tak by som ju tak velmi potrebovala mat pri sebe. Nebavi ma nic, aj ked vsade okolo vsetci ziju Vianocami, ja nie. Ja budem stastna, ked uz bude po tom vsetkom.Nech zas aspon ako tak fungujem normalne. Neviem, ako si zajtra sadneme vsetci ku stolu a ona tam nebude. Nasa hlava rodiny, nase slniecko, co nam vzdy rozdavala usmevy, aj v tych najhorsich situaciach..Tak by som si s nou chcela zajtra rano uvarit kavu, posediet, pokecat, pomaly sa pustit do varenia, sem tam sa pohadat, lebo si nenecham poradit:) No nechcem si to ani predstavit, ako to bude vyzerat bez nej.. Uz nechcem vianoce. Nikdy. Ja chcem len moju mamu. Dala by som za to aj zivot,aby som ju mohla objat a povedat jej, ako velmi ju lubim a potrebujem. Zelam vam vsetkym vela vela sil, aby ste tieto pre nas nie velmi vesele sviatky, zvladli, hoci je to tazke. Libuska, tebe uprimnu sustrast, viem, ako sa citis, mne maminku tiez zobrala ta hnusna choroba. Nikdy sa s tym nezmierim. Bola moje vsetko. A teraz mi nezostalo nic. Chybas mi maminka, ani nevies, ako.
