Ahoj, aj ja som bola s mojou maminkou neustále. My sme spolu žili, spávali v jednej izbe, chodili do jednej práce. Tiež som bola na ňu dosť naviazaná. Celý život som prežila s ňou. Teraz neviem ako žiť bez nej. Takže chápem čo prežívaš. Pre každého je tá jeho bolesť najväčšia. A ja si niekedy myslím že len tá moja je neznesiteľná a všetci ostatní to tak neprežívajú. Dokonca vyčítam súrodencom že už na ňu pomaly zabudajú, lebo dokážu normálne fungovať. Oni mali už dlhé roky vlastný život ale aj tak nechápem ako môžu ísť ďalej. A pri tom to možno prežívajú vo svojom vnútri rovnako ako ja. Nie každý dáva najavo svoju bolesť a nie každý dokáže otvorene o tom hovoriť. Tiež som dosť citlivá a nedokážem sa s tým vyrovnať a viem že sa s tým nevyrovnám nikdy. Začala som chodiť do práce kde sme spolu robievali, chodím tam s plačom a keď mám menej roboty poplačem si aj tam, proste som skoro celý deň zaliatá slzami. A to nehovorím keď zaspávam, vtedy je to najhoršie a v noci keď sa budievam. Zajtra to bude 7 mesiacov. A ja si neviem predstaviť ako pôjde môj život bez nej. Vianoc sa doslova desím. Keď vidím okolo ako sa ľudia náhlia, nakupujú a všade chaos a nervozita je mi s toho zle. Vianoce sú o rodine aj keď mám ešte súrodencov a ostatnú rodinu, aj tak budem sama, lebo už nebude pri mne ten najdôležitejší človek v mojom živote.Hrozne ju tu ešte potrebujem, potrebujem počuť jej hlas, smiech, vypiť si s ňou kávu isť na nákup alebo len tak pozerať telku. Teraz je ten byt taký prázdny, všetko čo je v ňom patrí jej, každá vec mi ju pripomína, na všetko sa viaže nejaká spomienka. Chýba mi tu každým mojím nádychom. Ja ale verím že moja mamina je pri mne a dáva na nás pozor. Viem že to tak je, lebo časť zo mňa odišla s ňou a keby to tak nebolo, už by som tu ani ja nebola. My sme boli dosť prepojené a to sa s jej smrťou neskončilo. Niekedy mám pocit že ju cítim pri sebe, vtedy som trošku pokojnejšia. Verím že som jej bola poslaná z neba aby ona prekonala smrť svojej maminky, a možno aj ona mi pošle niekoho kto mi s tým pomôže, aj keď teraz sa mi to zdá nepredstaviteľné a myslím si že život sa pre mňa skončil. No už kvôli maminke, to musím zvládnuť aj keď nemám predstavu ako. Maminka moja ľubim ťa.
In reply to Ahojte všetci, idú tie by Anonym (neověřeno)