Přidat komentář

Ahojte
Romanka presne si to opísala, aj ja sa citím taká prázdna a zbytočná. Aj ja som sa úplne zmenila. Z veselej baby je len troska. Nič ma nebaví, už ani dýchať. Už nikdy nebudem taká ako kedysi Ani ja si neviem predstaviť život bez nej. Stále čakám že sa s tohoto príšerného sna raz zobudím a uvidím ju ako sa na mňa usmieva. Možno sa raz zobudím a bude sa na mňa usmievať, ale už to nebude na tomto svete a až tam hore budeme spolu naveky šťastné. Stále tomu nemôžem uveriť. Je to už pol roka a každý mi hovorí že sa musím s tým konečne vyrovnať, že život ide dalej. Ale už bez nej a momentálne aj bez zo mňa, lebo všetko okolo mňa ubieha, len ja to nevnímam. Dnes mi volali z práce kde som s maminkou robievala či sa tam nevrátim. Mala by som byť rada, lebo nemám prácu a každý mi hovorí aby som to zobrala že vypadnem medzi ľudí. Keď mi to oznámili som sa zrútila, nechem byť s ľudmi, chcem byť len s ňou. Nie som nadšená a bojím sa tam vrátiť, no nemám na výber. My sme tam spolu s maminkou robili vyše 10 rokov. bol to náš druhý domov. Aj ten náš domov sme mali spoločný. Všade vidím iba ju, pri všetkom čo robím, na všetko čo sa pozriem, stále myslím iba na ňu. Najhoršie je že keď niekde v obchode počujete ako sa niekto rozpráva s mamou, volá jej, alebo preberajú čo jej kúpiť, vtedy by som najradšej niekde utiekla a rozplakala sa a vykričala do celého sveta že ja už maminku nemám. Prečo je život taký krutý a nespravodlivý a najskôr berie len tých dobrých? Moja maminka nikdy zle nikomu neurobila a tak náhle nás opustila. Najradšej by som sa tých vianoc ani nedožila, ale ja to šťastie nemám. Neviem či to tu bez nej vydržím, zatiaľ nemám toľko síl. Aspoň na týchto stránkach sa môžem vyžalovať, lebo nik iný nepochopí čo práve prežívam. Ďakujem za ne aj keď radšej by som bola keby neexistovali, a keby sme všetci mali tie svoje mamiky pri sebe a boli sme šťastné. Maminka moja najdrahšia veľmi mi chýbaš a vždy budeš, lúbim ťa a ľúbiť nikdy neprestanem.