Přidat komentář

Milá Šárka, ďakujem za tvoj príspevok. Prežila si veľa strát, je ťažké sa s tým vyrovnať. Práve včera to bolo 5 mesiacov, čo mi odišla na večnosť. A stále tomu nemôžem uveriť a hlavne to prijať. Aj moja maminka neverila doktorom. Tiež jej zobrali jej blízkych. Ani ona nechcela ísť ,,iba,, s obyčajným prechladnutím. A keď po dvoch dňoch išla, že ju bolí ruka tak ju liečili na bolesť a nič viac,nikto neskúmal či za bolesťou ľavej ruky nie je náhodou infarkt. V sobotu ešte bola v práci a štvrtok už dodýchala. Doteraz nevieme presnú príčinu, prečo a na čo zomrela. V správe napísali že vlastne na všetko, celkové zlyhanie no z akého dôvodu neuviedli. Ani ju nepitvali. Pýtali sa ale mi sme neboli schopní dať vtedy súhlas. Ani to neviem že prečo to neurobili bez súhlasu ako to robia stále. To vedomie že sa mohlo urobiť niečo viac, že ju skôr dostať do nemocnice,že sme pochybili aj mi aj lekári, že tu mohla ešte byť,keby.... je hrozné. To slovo keby to hnusné slovo,ktoré ťa núti všetko znova a znova prežívať a vyvoláva pocit viny. Neustále na ňu myslím do konca aj v noci keď sa budievam. My sme boli také spriaznené duše. Celý život sme boli spolu. Otec od nás odišiel keď som mala 13 a sestry už boli vydaté. Len vtedy si mohla konečne vydýchnuť. Nejdem tu písať čo všetko si vytrpela pri ňom. No kedže som najmladšia bola som tá o ktorú sa trebalo starať, brat už robil a potom keď si našiel prácu mimo chodil domov len raz za čas. Dosť sme boli na seba naviazané. Teraz mám 34 a ja neviem či mám byť vďačná za to že som až do posledku s ňou žila alebo ľutovať to že sa nedožila mojej svadby a mojich detí. Tak veľmi mi chýba. Viem že sa na mňa zhora pozerá,ale asi nie je moc hrdá, keď vidí ako sa trápim, ako dennodenne plačem, ako sa nedokážem z ničoho radovať, nikde ísť, ako nedokážem bez nej žiť. Jedine kde nejdem s donútenia je cesta na cintorín. A ešte aj brat má dosť vážne zdravotné problémy. Zistili mu nádor na pečeni a keďže v našom zdravotníctve všetko dlho trvá až za pár týždňov bude vedieť či je zhubný alebo nie, no zatiaľ to ževraj nevyzerá dobre. Dni strachu, neistoty a čakania budú nekonečne. Maminka prosím pošli nám silu nech to zvládneme. Dávaj na nás pozor aby všetko dobre dopadlo. Ľúbim ťa.