Ahojte všetci, už som aj ja dávno nepísala, ale som si myslela, že už ani vy sem nepíšete, ale vidím, že ste na tom podobne ako ja. Mne moja mamička umrela pred 10 mesiacmi, ale ja som taká bezmocná a urevaná, mne čas vôbec nepomáha. Aj manžel aj deti sa len pozerajú, ked plačem, že ešte som sa s tým nevyrovnala, ale to sa nedá. Ked niekto takto bol naviazaná na niekoho, tak to pochopí len ten. Ja som úplne zničená, podľa mna to nikdy nebude lepšie. Ked si pomyslím, že ju už nikdy nestretnem, nikdy jej nič nemôže povedať, tak sa skoro zbláznim. Toľko vecí by som chcela maminke povedať, tak sa požalovať, ale to už nikdy nebude a ja to neviem prijať. Ten život bez našich milovaných mamičiek je už nanič. Nič ma nezaujíma, hoci musím všetko robiť , ale moje myšlienky sú stále pri mamičke. Maminka moja veľmi Ťa ľúbim a odpusť mi, že som Ti nevedela pomôcť, Ty si mi vždy pomohla a ja som Ti to nevedela vrátiť.
