Romanka včera to bolo 8 mesiacov a ja som z toho troska. Bojujem sama so sebou, ale vôbec mi to nejde. Toto sa nedá len tak prijať. čím dalej, tým je to horšie a horšie, už si uvedomujem, že už mamičku nikdy neuvidím, nikdy sa s nou neporozprávam a to ma privádza do zúfalstva. Ja už dalej nevládzem, aj dnes celý den ma bolí hlava, nemám chuť do života, pritom mám deti, ale syn je dospelý a dcérka má tiež svoj program, vždy sú preč aj manžel má svoj život, nikto mi nevie pomôcť. Na všetko som sama, a už to vzdávam. Nevládzem a poviem , že čím dalej, tým je to horšie. Moja mamička totiž bola veľmi dobrá žena, milá, skromná žila len pre nás, tak veľmi by som jej chcela to všetko vrátiť a nemám už ako. Maminka moja veľmi Ťa chcem naspať, ale viem, že sa to nedá. Veľmi Ťa milujem.
In reply to zajtra to budu dva mesiace, by Anonym (neověřeno)