Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

In reply to by Anonym (neověřeno)

darina
14. července 2013
rikina, ja už bojujem sama so sebou už 8 mesiacov, ale už nevládzem. Je to čím dalej tým horšie, ešte prvé týždne som si myslela, že maminka sa ešte vráti, že niekde odišla, ale teraz už tu nie je 8 mesiacov a už si uvedomujem, že sa NIKDY nevráti, a to už neviem stráviť. Veľmi veľa plačem, viem, že si nepomôžem. Každý mi hovorí, že život ide dalej, že musím sa s tým vyrovnať, ale prevažne mi to hovoria takí, čo nič nevedia o smrti. V ich rodine ešte nikto blízky nezomrel, tak ako môžu vedieť, čo ja preživam. Ja som úplná sirota, cítim sa ako odstrčená od každého, pretože vedia, že mna už nemá kto podržať. Rikina tú bolesť, čo prežívame vieme len my čo sem píšeme a tu sa posťažujeme. Mamička moja tak veľmi by som Ťa tu chcela mať, ale viem, že nemôžem. Odkedy si zomrela, už ani ja nežijem, tak to cítim.

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?