Petra aj ja stále rozmýšľam nad takými vecami, že by som už najradšej odišla, pretože tiež nikto mi nerozumie, nikto ani mna nemá rád. Je to odporný pocit, na čo som tu na svete, ked moji milovaní rodičia sú už tam. Jedine oni ma ľúbili a ja ich. Chodím k známym, ku kamarátkam, ale cítim sa prázdna, neviem ani na čo tam chodím, ked oni nemajú v rodine takúto veľkú tragédiu. Títo ľudia nevedia nič o smrti, pretože u nich každý žije a ja tam chodím k nim, ale načo im to rozprávam a plačem, ved oni mi nerozumejú. Jediná moja mamička mi rozumela vo všetkom. Ja som ju stratila a teraz som tu opustená a neviem čo dalej. Nechce sa mi žiť dalej nedokážem to. Pokúšam sa žiť dalej ale vôbec mi to nejde. Jedine pre deti som ešte tu. Neviem dokedy, ale dúfam, že čoskoro už budem s rodičmi.
In reply to ja sem tiez chodim.---ale len by Anonym (neověřeno)