cely život sa tu na niečo asi len hrame,...chodime dychame,žijeme..ale pre koho....ti ktorych milujeme odidu..opustia nas...a my dufame.....dufame,ze zase bude mat zmysel pre niekoho dychat ,zit..---ale uz je to ine....uz dychame inak....bolestivejsie,,,s hlbšim nadychom...s dlhšim vydychom......chyba nam zrazu v zivote pocit istoty,nadej,laska..čista laska..ktoru nam možu dat len rodičia....ten pocit tej čistej lasky uz nikdy nezazijem...tu,ktoru si mi davala Ty mami...nechcem sa stazovat,,pretoze asi neni nic horsie ako zomriet....ale pocit žit bez toho koho milujeme..je akokeby sme len pomaly zomierali......nechcem byt nevdačna za život...ale nemožem bbyt vdačna za to o čo ma pripravil......chcem žit..ale nemožem..chcem zit normalny život....ale to už nejde....snad raz...sa aspon k tomu opat prilbižim....
