ahoj darinka, ja som na pokraji zufalstva. niekedy mam pocit, ze som silna,ze to zvladnem. Ale niekedy, napriklad aj posledne dni, som na dne. Placem kazdu chvilu, pri kazdej cinnosti si spomeniem na mamu, a chcem ju mat pri sebe. Ja neviem,ako to vydrzim, ked si predstavim ze do konca zivota tu uz nebude.Hrozne to boli.Teraz si naozaj mozem povedat, ze horsie to uz asi nebude. Ja neviem, preco prave ona musela zomriet.Ja som ju tak lubila, aj cela rodina.My sme boli od nej zavisli. A teraz sme tu ostali sami, napospas osudu. Dala by som vsetko za to, keby ju mozem vratit spat. Preco su trestani ludia, ktori nikdy nikomu nic neurobili? Preco to je tak nespravodlive? Nikto mi odpoved neda. Ani mamu mi nevrati.Je to na zblaznenie. Strasne sa hnevam. Nieco by som najradsej rozbila. Dufam, ze mamina mi zhora posiela vela vela sily, lebo teraz ju potrebujem ako nikdy.
In reply to Romanka veľmi ťa ľutujem, si by Anonym (neověřeno)