Romanka veľmi ťa ľutujem, si veľmi mladučká, na to aby si bola bez maminky, ty by si ju tak veľmi potrebovala, moja mala 64 rokov ja sama mám rodinu a predsa sa s tým nikdy vevyrovnám. To sa nedá. Naše drahé maminky nás tu nechali, neviem to pochopiť som úplne na dne. Tak mám vyplakané oči, že cítim akoby som v nich mala piesok. Nikto mi nepomôže, len tu sa môžem vyžalovať. Môj muž ma absolútne nechápe, som náladová, hnusná a preto robím aj blbosti, a preto sa na mna každý hnevá. Už tu vôbec nechcem byť, tak strašne by som bola pri maminke. Nemám nikoho, nijakú rodinu, najblížšie len v Čechách mamkinu sestru. Tu v našom meste nemám nikoho len moju rodinu, ale tí ma nechcú ani počúvať. Ja viem leziem im na nervy. Som úplne zúfalá, stratená. Romanka neviem čo ti mám povedať, kedy nám bude lepšie, asi už nikdy. Na túto tragédiu sa nedá zabudnúť nikdy. Aj moja mamička bola tá najlepšia žena na svete. Každému len pomáhala, bola milá, milovala nás a neviem prečo ona musela odísť. Toľko zlých ľudú poznám, a predsa žijú. Už neviem ani nikomu dôverovať, manžel hovorí, že ma už nikto nemá rád. Aj to tak cítim, veľmi som sa zmenila. Vždy som bola veselá, priateľská a teraz , neviem čo bude dalej. Romanka napriek tomu, čo som popísala, drž sa.
In reply to je to uz meesiac, a bolest vo by Anonym (neověřeno)