Přidat komentář

Kamča prijmi úprimnú sústrasť, je to veliká tragédia, ja viem ja som to prežila, ked si maminku veľmi ľúbila ako aj ja, tak to bude strašne ťažké, sú ľudia, ktorým tiež zomrú rodičia a berú to ako samozrejmosť. Ja som však veľmi citlivá duša a ja som maminku milovala, takže ti nemusím hovoriť čo cítim. Aj Tvoja maminka bola ešte mladá, aj moja mala len 64. Ked vidím starších ľudí, nemôžem sa na nich ani pozrieť, tak závidím, že žijú a mojej maminke nevedeli pomôcť. Neviem to lekárom odpustiť, že rok aj pol jej nevedeli prísť na diagnozu a potom, ked už konečne ju lepšie vyšetrili, tak bolo neskoro. Nenávidím lekárov, nenávidím starých ľudí, nenávidím celý svet. Asi som odporná, ale ja to tak cítim. Nechápem, ako môžu pomôcť takým ľudom, ktorí sú už polomrtvy a predsa sa vyliečia a moja maminka len chodila po lekároch a posielali ju od jedného lekára k druhému a predsa boli takí sprostí, až mi umrela. Toto sa nedá zabudnúť , vôbec našim lekárom nedôverujem. Aj mna operovali už po mamičkinej smrti a odišla som do iného mesta, lebo v našom meste sú takýto odborníci. Keby som ja vtedy vedela, tak aj maminku zoberiem inam, ale ja som lekárom verila, a takto to dopadlo. Neviem ako budem dalej žiť, pretože v takomto stave v akom som, by som najradšej umrela. Vyčítam si, prečo som ja len taká sprostá a tak som tým našim lekárom verila.