Anička to isté si hovorím aj ja, že keby som vedela, že sa ešte niekedy stretneme, toľko vecí by som jej chcela ešte povedať, ale ja si myslím, že už po smrti nie je nič. Je to také ťažké, aj teraz píšem, ale nevidím cez slzy, vidíš je to 7 mesiacov a ja som tu taká opustená, mamička moja ked žila, tak som sa cítila, že mám všetko na svete. Teraz mám dve krásne deti, musím ísť dalej už len kvôli nim,ved aj v nich koluje krv z mojich rodičov. Moja maminka tiež niesla ťažko stratu svojej mamičky, ale predsa tu bola pre mna a pre otca. Musím ísť aj ja dalej, len neviem ako. Ked si aj ty taká citlivá, tak viem presne ako sa cítiš, je to hrozné. Neviem či sa nám raz podarí rozprávať o našich mamičkách a pritom mať suché oči. Anička drž sa a píš.
In reply to Darinko, já jsem hodně by Anonym (neověřeno)