Přidat komentář

Milá Anička, ja som bola tiež na maminku hrozne fixovaná. Bývali sme spolu, robili sme spolu. Jej mamina tiež zomrela mladá ešte som na svete ani nebola. Ale vždy na ňu spomínala s láskou a s úctou. Bola to skvelá žena. Vždy mi bolo ľúto že som ju nepoznala, iba s fotiek. Hrozne sa moja maminka na ňu podobala, jediná z jej súrodencov. A tak isto sa ževraj ja najviac podobám na svoju maminku, a to sme 4 súrodenci. Otec nás opustil keď som mala 13 a o všetko, o nás sa starala len maminka. Ja som najmladšia, sestry už boli vydaté, takže my sme si to s maminkou spoločne všetko preskákali. Nemala s ním ľahký život a bolo lepšie keď odišiel, ľahšie sa nám žilo. Až teraz sa začína o nás zaujímať, aj keď jej ubližoval vidno že ju mal rád, lebo aj jeho bolí ta strata. Maminka mu určite už odpustila aj ja sa o to pokúšam. Ja nemám ani manžela ani deti. My sme žili iba pre seba. S ňou odišla celá moja duša. Iba prežívam. Neviem či nájdem ešte niekedy tu silu začať žiť a nie prežívať. Je to ešte dosť čerstvé. No myslela som si že zo dňa na deň to bude lepšie ale vyzerá to tak že je to len horšie a horšie. Ten prázdny byt, jej zbierka porcelánových bábík, prázdna posteľ, vedľa ktorej spím, každý tanier, pohár s ktorého pila kávu všade je ukrytý kúsok z nej. Maminka hrozne mi chýbaš. Ťažké je bez Teba životom ísť. Ľúbim Ťa a nikdy neprestanem. V mojom srdci budeš mať vždy miesto, v každej činnosti, všade kam pôjdem budeš pri mne. Každý deň môjho života budem na teba spomínať. Verím že tam zhora budeš na Tvoje deti dávať pozor a pomôžeš nám prekonať ten hrozný smútok a prázdnotu, čo zostala keď si nám na vždy odišla.