Ahojte všetci, ktorí trpíte ako aj ja, vôbec nemôžem súhlasiť, že čas všetko zahojí, toto sa nedá, možno iné veci ano, ale smrť milovanej matky nie. Už je to vyše pol roka a ja trpím tak isto, vôbec to nie je ľahšie, manžel už na mna kričí, aby som sa spamatala, ale je to nedokážem. Ked si pomyslím na moju drahú mamičku, ako pre mna a aj pre moju rodinu by spravila všetko . Tak nás ľúbila. Ja sa proste neviem zbaviť tohto strašného pocitu, asi som slabý človek, ale mne sa to nedarí, aby mi bolo lepšie. Vôbec mi čas nepomáha. Niet dna, aby som neplakala, ked si ju predstavím ako veľmi chcela žiť, a nebolo jej to dopriate, vtedy sa skoro zbláznim. Ja si myslím, že ten kto mal veľmi silný vzťah s mamkou ako aj ja, tak tomu sa nikdy nepodarí ,aby bol v budúcnosti šťastný. Ja to tak aspon cítim. Nikdy sa nespamatám z toho prekliateho dna, ked zomrela.