Přidat komentář

petra ja som ten strach v jej ociach zazila tiez, lezala raz v nemocnici,a vecer som musela ist za nou lezat, lebo sa chudatko bala, tak som tam o jedenastej letela, a ked som prisla, a videla ako sa boji, skoro ma roztrhlo.celu noc sme boli hore,a kecali,a ona sa tak strasne bala. este aj sestricky mi povedali,ze dobre ze som prisla,ze ma caka cely vecer. a ona bola az taka stastna ked ma zbadala. pisem cez slzy,lebo ked si spomeniem co si vytrpela je mi do placu. ona, co nikdy nikomu neublizila,nikdy sa do nikoho nestarala, neohovarala,nikoho neriesila.zila si svoj zivot,zila pre nas. ja som nasla jej dennik ktory si sem tam pisala. tam boli len vety JA TO ZVLADNEM, MOJA RODINA JE PRE MNA VSETKO, a podobne, no slzy mi tiekli potokom. ja som naozaj verila,ze sa z toho dostane. a teraz tu spim sama,a ona tu nie je. neviem,co dalej. niekto to riesi psychologom alebo psychiatrom,ale ja nechcem cely zivot slapat na tabletkach.ja chcem naspat moju mamu. mam sto chuti hodit bombu do tn nemocnice lebo tam ten pristup bol hrozny.