Ahoj Romanka predovšetkým úprimnú sústrasť, si veľmi mladučká aj tvoja maminka bola veľmi mladá, tá bolesť čo cítiš, neprejde nikdy, niekto hovorí,že časom bude lepšie, NEBUDE, aspon pre mna je to také bolestivé, že už si myslím, že už umieram za nou, pre mna bola moja maminka všetkým na svete. Aj teraz ako píšem, tak plačem, že ani nevidím čo píšem. Nikdy to pre mna nebude lepšie, môj život stratil zmysel, hoci mám dve deti, aj muža, ale aj tak sa cítim akoby som bola sama. Mojej maminke som mohla povedať všetko, bývali sme v jednom paneláku. Ja to neviem ani napísať ako mi chýba, čo cítim, to sa nedá slovami opísať. Ja len nechápem, že tieto choroby už roky nevedia liečiť, ale preoperovať muža na ženu a ženu na muža to vedia. Všelijaké sprostosti vedia liečiť, ale čo je dôležité, to nie. Celý svet je na hovno, zlí ľudia zostávajú žiť, len tí dobrí musia odísť. Tí, čo mali taký vzťah ako aj ja s mojou mamičkou, tak tých to neprebolí NIKDY.
In reply to ahoj.. presne viem, co by Anonym (neověřeno)