ahojte kočky, už som dávno nič nepísala, lebo som si myslela, že už sem nikto nepíše. Dnes som si pozrela stránku a vidím, že sú tu staré známe. Je to čím dalej tým horšie. Ja už dalej nevládzem, už mi puká srdce, nič ma nebaví, len stále plačem. Aj na den matiek som bola v cintoríne, už som maminke nemohla zagratulovať, len plakať nad hrobom. Tak sa hnevám na každého a na celý svet. Nenávidím nikoho. Som hnusná, mrzutá, odporná, na každého nadávam, aj manžel na mna hovorí, že som aká zlá. Jednoducho to tak cítim, neviem ako mám žiť bez mojej milovanej maminky, tak strašne ju milujem, že zošaliem. Keby som aspon vedela, že sa stretneme na onom svete, ale ja tomu neverím. Vtedy je najlepšie, ked zaspím. Dúfam, že aspon to mi nevezme ten hore, ten spánok. Vtedy je najlepšie, ked spím, vtedy neviem, že nemám maminku.
