mamina mi strašne chyba..nikdy sa to nezmeni..moc trpim pre to..nedokažem už žit....nedari sa mi žit normalny život,nevidim buducnost,nevidim už život tak ako som ho videla predtym ako zomrela....neteši ma nič....chcem ist dalej,snažim sa,ale citim v sebe taky hnev,taky zvlaštny pocit ktory mi nedovoli normalne žit,normalne sa spravat,normalne mat niekoho rada....pride mi všetko zbytočne,lebo aj tak zomriem aj ja aj všetci,už sa nechcem trapit mat niekoho rada a on zomrie,alebo ja zomriem...už som asi hodna len na psychiatra..ale ani ti mi nepomahaju..lebo odpovede na otazky čo mam ja v hlave ..tie nikto nepozna....chcem vediet kde je mamina,ako zomrela,načo myslela,ked zomierala,či sa trapila,či ma volala,či tušila čo sa snou deje...či by bola na mna hrda,či sa este stretneme niekedy....na toto mi nikto neodpovie...a ja sa preto budem cely život tymito myšlienkami ubijat.....viem ,ze je to tak,ze som si žila bezstarostny život ,kym som mala maminu po svojom boku...ani som nevedela ako mi je dobre,dvihla som telelfon,ked mi bolo smutno a zavolala som jej....a hned bol svet krajši....hned bolo všetko lahšie....teraz nemam komu zavolat,svet je pre mna stale rovnako hrozny...citim sa sama mami....opustena,.časom stale viac.....som tak neštastna,ze to ani neviem opisat......nvelmi neštastna
