Dakujem Helenka...pišem od srdca ako to citim..niekedy by som jej najradšej stale niečo pisala,nejake basničky,proste niečo pekne len pre moju maminu,škoda,že ona o tom nevie..ako ju lubim,ako na nu myslim..ako o nej pišem...ako mi chyba..stale si spominam,ked ležala v nemocnici,den predtym ako zomrela..a povedala mi,ze chce byt so mou len sama..nech poslem priatela preč...tak som ho poslala..ona ma držala za ruku,len sa na mna usmievala,hladkali sme si ruky....rozpravali sa...teraz ked na to myslim..bolo to ako rozlučka..lenže keby to viem,ze je to naozaj to posledne čo zažijeme spolu....bolo by to krajšie,povedala by som jej tolko toho a bola by som s nou až dokym by neodišla.dovtedy pokial by ma potrebovala,by som ju držala za ruku....mam v sebe stale hnev,ktory neprechadza,ktory ma neopušta,neviem sa ho zbavit...vlastne odkedy mamina odišla,..som stale nervozna,neviem mat nikoho rada,som nahnevana stale .....neviem kedy to prejde....a či vobec....hnevam sa na seba na všetkych,aj na nu niekedy,ze sa neliečila tak ako sa mala,že ma niekedy nepočuvala ako som jej radila.....nedavam jej za vinu,ze zomrela,to skor sebe....ale niekedy ma napadne,ze ona sa neliečila tak ako mala,a teraz mi sposobila taku bolest s ktorou sa mi neda žit.....chcem jej povedat ako mi chyba..prečo sa to neda...ako to ma zniest....stale v hlave otazka ..DOKEDY ....??---ale ja viem,ze navzdy...navzdy ma to bude hnevat a boliet.....ze ju tu nemam....ked ju tak potrebujem.....
In reply to Petra, vždy když čtu tvoje by Anonym (neověřeno)