Mily Peter prijmite aj odomna uprimnu sustrast....dnes je 9 mesiacov odo dna kedy som moju maminku naposledy počula,a 9 mesiacov a jeden den,kedy som ju naposledy videla,držala za ruku a smiala sa s nou,hladkala ju po tvari.....milujem ju stale rovnako....život je nesmierne kruty...naozaj berie tych najlepsich ludi,ti najhorsi ostavaju..ti co nikomu nepomozu..ti co su neni milovani,ti co su nepotrebni.....našich milovanych dobrych rodičov zobral..a tym nam našu radost zo života....neni dna kedy by som si na maminu nepomyslela niekolko krat do dna,nepoplakala..nepovedala jej len tak Lubim Ta Mami a dakujem za všetko,..za seba za Teba..viem,že to nepočuje..teda kto vie..ale ja jej tie slova posielam tam kde je a raz tam aj ja budem...nikdy na nu nezabudnem navždy bude mojou laskou,mojim najmilšim človekom,....ktory mi dal život......mojou najlepšou kamaratkou..spomienky su stale slabšie niekedy plačem,len preto,ze si uz neviem neiktore veci tak dobre vybavit..niekedy je najhorsie,ked je nieco hmliste,a vy si tak prajete aby to bolo spat..aby sa spomienky vratili,boli intenzivne....ako na začiatku,ale zase nechcete citit taku bolest ako na začiatku...sama neviem,co je lepsie,ale viem,ze už neni nič take ake bolo kedysi....zivot ide dalej ale bez nej....,pojde aj bez nas raz..a preto žijem ako sa da,lebo viem,ze svet sa nezastavi,len naše srdcia sa zastavia...a my s tym uz nič neurobime..len musime žit ako sa da...oni by si to priali,naše maminky...........aby sme žili,ved nas lubili najviac na svete.....
In reply to Nikdy jsem se necítil tak by Anonym (neověřeno)