Peťka, vôbec sa takými myšlienkami netráp, lebo sa zblázniš... Teraz už maminke nepomôžeš a čo jej bolo osudom predurčené, to nezmení ani človek. Je lepšie asi nevedieť aký to malo priebeh. Naopak, keby si bola vo chvíli jej umierania s ňou a videla by si ako sa trápi, tak ten živí obraz by si mala pred očami celý svoj život. Dúfaj len v to, že sa jej dobre odchádzalo a že sa netrápila. Možno ona sama by nechcela, aby si ju videla ako zomiera, takto sama v kľude sa pobrala na druhý svet, aby Ťa veľmi neranila. A ty si tak môžeš spomínať na to ako vyzerala pekná a veselá deň pred smrťou. Je mi to ľúto...
