Přidat komentář

Helenka vôbec sa nehnevám, že mi radíš, teším sa, že ti nie je ľahostajný môj osud. Vieš Helenka my to teraz máme veľmi ťažké, mne sa nikde nechce ísť napríklad do kina, na večeru, pretože už viem, že o týžden nastupujem do nemocnice. Možná tá letná dovolenka by padla vhod, ale ešte sa uvidí. Chodím aj ku kamarátkam, ale neviem sa s nimi tak pobaviť ako kedysi, pretože oni majú úplne iné záujmy ako teraz ja. Moja téma je len moja mamička a ich to už asi nezaujíma. Ved ja to viem pochopiť, keby sa nám takáto tragédia nestala, možno by sme ani my nevedeli pochopiť iných. Kým niekomu nezomrie veľmi blízky človek, viem to podľa seba, tak dovtedy to ten nepochopí, čo je smrť. Vieš Helenka asi to tak má byť, aj ja som žila veľmi dobrý život, kým som mala obidvoch rodičov, problémy boli ale to nestále za reč. Teraz som úplne osirela a teraz som sa naučila , že život je aj krutý. Doteraz som to nevedela. Moje maminka videla vyrastať obe vnúčatá, pretože ona bola veľmi mladá ked som sa jej ja narodila. Tak veľmi jú milujem, chcem aby sa mi vrátila, hoci viem, že to nejde a predsa...