Ahoj Helenka, ja som viac smutná ako veselá. Neviem sa s ničím popasovať, tak veľmi mi chýba, aj my sme sa rozprávali o všeličom, bol to najdôležitejší človek v mojom živote, nechcem si pripustiť, že už nikdy ju neuvidím. Nemám rodičov, a teraz som ja tá, čo by už mala dávať rady, usmerniť deti do života, a predsa sa cítim tak, akoby som to ja ešte potrebovala, ale už mi nikto neporadí. Je to strašné. Ja som tiež doma nepracujem, taká som stratená, kamarátky robia, a oni majú aj maminy. Aj ja sa s tým neviem vyrovnať, že prečo starí ľudia, ktorí už majú vysoký vek sú ešte tu a moja mamička čo mala len 64 tu nie je. Taká som nahnevaná na celý svet. Aj ja si vždy predstavujem ako bolo dobre pred pár rokmi, ked som rodičov mala ešte tu. Ako sme sa zabávali, smiali, a teraz čo teraz. Čo bude dalej neviem si ani predstaviť, Helenka ja cítim ako by som sa išla zblázniť. Ahoj.
In reply to Ahoj darinko, mě je také by Anonym (neověřeno)