Ahojte kočky moje, prečítala som si všetky vaše príspevky, je to strašné, teraz vidím, že vždy sa pridá niekto nový a tak vidím, koľko utrpenia máte aj vy. Čo tu čítam, vaše maminky sú všetko mladé ženy a aj vy ste prišli o ne. Dievčetá, je to hrozne nespravodlivé, že takto trpíme, mne sa odvtedy čo mi zomrela maminka objavujú isté choroby,lekári mi hovoria, že všetko je zo stresu. Ja viem, že je to tak, ale predsa si neviem rozkázať. Len sa utápam v žiali. Moju mamičku si beriem za príklad vo všetkom a aj v tom budem musieť, že ked jej umrela mamička, tak mala moja mamička len 33 rokov a predsa to zvládla. Aj ked ťažko pamatám sa na to, ako jej bolo, ale určite si povedala, že musí žiť kvôli mne a môjmu otcovi. Bola to silná žena spravodlivá a veľmi ľúbila každému pomáhať. Viem, že aj ja to budem musieť nejako prežiť, ale je to veľmi ťažké. Ahojte, píšte aj nadalej.
