Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

In reply to by Anonym (neověřeno)

Ľudka
5. února 2013
Miška, ja by som si za normálnych okolností nevyčítala, že som pre maminku urobila málo, ale posledný deň jej života som za ňou nebola. Bola som s ňou v stredu, tak som si povedala, že pôjdem zase v piatok. Musela som ísť do roboty a hoci by som si mohla pýtať voľno, neurobila som tak. Navyše som veľmi nevládala cestovať za ňou každý deň, bola som nevyspatá a psychicky na dne a myslela som, že ešte vydrží nejaký ten deň. Dnes by som to riešila úplne inak a vybavila by som si neplatené voľno na niekoľko dní a jednoducho by som z Nitry neodišla pokiaľ by žila...
Maminka musela byť veľmi silná, keď s tým žila štyri roky... vžy sa usmievala a vravela, že pri živote ju držia vnúčatá, oni jej dodávali akúsi energiu a chuť a silu bojovať. Hoci sme od začiatku vedeli, že má posledné štvrté štádium, nikdy sme si nepripúšťali, že by nám raz zomrela. Najmenej tomu verila moja mamina, vedela, že sa s tým nedá dlho žiť, no napriek tomu bola živým dôkazom ako si predĺžiť život o pár rôčkov... Dva krát sa jej stav tak zlepšil, že mala onkomarkery takmer na nule a šťastná mi volala zo sonografie, že tam nemá žiadne nálezy. No vždy sa to vrátilo ako bumerang a bolo to ešte horšie. Ja som jej však bola nesmierne vďačná za to, že tak bojovala a mohla tu s nami byť dlhšie,,, na začiatku keď jej diagnostikovali rakovinu, tak jej doktori dávali pol roka života a vďaka nej, že sa tej chorobe tak nepoddala, dokázala bojovať štyri roky. Sama neviem či by som to dokázala :-O Aj doktori sa čudovali ako sa s jej prognózou super držala.
Tvoja maminka bola určite tiež silná, ale osud nedopraje každému rovnako dlhý čas a možno by ani nechcela tak dlho bojovať. Nikdy som ani ja presne nevedela, čo sa odohráva maminke v hlave a možno keď jej bolo horšie a mala bolesti, možno už dávno mala sto chuti to tu zabaliť, len nie vždy o tých svojich pocitoch hovorila. Pokiaľ jej bolo dobre, nedala na sebe nič poznať. Len nikdy nevieme kto sa ako cití keď je sám a aké má pocity. Najväčšei hrdinky sú však naše maminky, teraz sa len modliť, aby sa aj nám nič podobné v živote nepritrafilo

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?