Ja som to mala s maminkou veľmi ťažké, ani domov som si ju nemohla zobrať, lebo bola na dýchacích prístrojoch, ani som nemohla byť s nou dlhšie, pretože ma na ARO pustili len na 2 hodiny aj to nie vždy, niekedy len na hodinu, lebo mali prípad a to ma už o hodinu hnali von. Bolo mi tak ťažko, že ani opísať to neviem. Ešte ani rozprávať maminka moja nevedela, lebo mala zavedenú hadicu do hrdla, takže mi o smrti vôbec nič nevedela povedať, ktovie čo by si želala, takže všetko bolo na mne s pohrebom a so všetkým. Ani neviem ako som všetko prežila. Dievčatá ja sa cítim veľmi zle, neviem čo bude dalej, neviem si predstaviť ako sa to dá zvládnuť. Stále plačem, ani neviem odkiaľ mám toľko slz. Je to hrozné, čo sa nám stalo. Nedá sa to pochopiť. Vôbec neviem dalej existovať, však to sa nedá prežiť. Mamička moja ja chcem byť s tebou. Tvoja milovaná dcéra Dari. Peťka aj ja som tak ako píšeš ty, že nevieš tak ľúbiť nikoho, asi som veľký sebec, ale mne chýba strašne mamička, neviem si bez nej život dalej predstaviť. Napíšte prosím ako sa máte vy. Ahojte zatiaľ.
