Přidat komentář

Ahojte dievčata ...moja maminka zomrela 4,augusta,,,moj ocino 9 augusta,..mamina mala pohreb 8meho..pride mi to take zvlaštne....jedno viem,že odkedy mi zomrela mamina nenavidim cislo 4 ,a odkedy ocino tak nenavidim 9..je to taky psychycky blok....hlavne to čislo 4.....hmm.....minule som bola v nemocnici.isla som okolo oddelenia ,kde lezala mamina,potom som sedela v aute a cakala na priatela,bola som odparkovana pod jej oknom kde lezala..predstavovala som si,že tam stale je na tej izbe..a pustila som jej jej oblubenu pesničku čau Lasko od Karla Gota...ked ju hrali strašne som sa rozplakala..a v tom tej budovy vynasali na lehatku nejakeho človeka,ktory zomrel..bol prikryty plachtou..ked som to zbadala,predstavila som si na moment,že je to maminka..a začala som sa dusit od plaču....nemohla som ani dychat a potom ma odtial priatel zobral a ja som plakala potom este asi dve hodiny...je tažke ,ked už si zase predstavim maminku tak naživo prestat plakat..je to silne...moja laska ku nej bola velmi silna..mozno som ani nevedela ako velmi az do momentu kym nezomrela..ked bola v nemocnici,tak som tam chodila kazdy den..hned rano uz o 5tej som bola hore,rychlo som sa najedla,kedze som bola tehotna..a uz som utekala ked zacali navstevne hodiny za maminou...ale čo mi vadili ,bolo to,že sestričky na oddeleni videli velky problem v tom,že tam chodim skor ako začnu navstevne hodiny a odchadzam neskor ako skoncia..ale ja som aj tak,aj ked mi vinadali,tam chodila skor a odchadzala neskor asi mamina jedina z odelenia tam mala najdlhšie vzdy navstevu..lebo som sa ich uštipačnymi rečami nedala odradit..a aj tak to bolo malo,aj tak by som s nou chcela by t dlhsie..jedien na co som vzdy myslela,ked som od nej odchadzala bolo,to nech uz je druhy den a nech zase za nou idem...jedna sestrika mi raz povedala,že je skoro ze navstevne hodiny začinaju az o 15 minut?? chapete o 15 minut skor som prisla a oni robili z toho problem...tak som jej povedala,ze ved to je len 15 minut aona na to,ze a keby Vas bili 15 minut bolo by to LEN?? a ja ze ale ja tu nikoho nebijem,ja chodim pomahat svojej mamine..a uz bola ticho potom...keby viem,ze si robia svoju pracu ako maju,tak nič nepoviem,ale ked som tam ja nebola mamine nemal kolko krat ani kto vodu podat ...ked nevladala..tak potom co vadi personalu ,ked chodime navstevovat svojich blizkych..mali by byt radi,ze im v podstate pomahame....vzdy hned ako som prisla za maminkou som jej masirovala bolave opuchnute nohy,ruky,chrbat,hlavu ,len nech ju nič neboli..vzdy som sa jej pytala,co ju boli,že ju budem hladkat a masirovat..bola taka rada..vzdy som na nej videla tu ulavu,ktoru citila pri masaži....a vzdy mi hovorila,skoda,ze tu nemozes byt so mnou stale..hmmm..mohla som mala som si to vybojovat,..teraz sa hnevam na tie sestričky...urcite vedia ,že ich pacienti tam zomieraju a nedopraju im tu radost byt s blizkymi..nech sa este naposledy potešia zo života...ved ,čo je krajsie ako byt s milovanymi ludmi.....