Petka, je mi tak tazko pri srdci ked citam o tvojom osude. Mat 26 a byt nahnevana na cely svet... keby si nasla aspon nejaku spriaznenu dusu, ktora by ta podporila - stacilo by len vypocut ta, pritulit a pochopit ta. Co takto akoze svokra - mama tvojho priatela, aky mate vztah? Mamicku ti uz nikdy nikto nenahradi, ja viem ale aspon nejaku kamosku nemas? Alebo chod na cintorin a tam sa riadne vyplac, mozno ti to pomoze. Svet je nespravodlivy, no nic proti tomu nespravime. Níekedy ked pocuvam spravy alebo Modre z neba a vidim aky maju ini ludia kruty osud, ked zomieraju male deti na rakovinu alebo pri autonehodach, tak si poviem, ze ini ludia su mozno na tom horsie. Veriaca nie som, ale snazim sa verit na posmrtny zivot. Nikdy som nad tym tolko neuvazovala ako teraz po smrti maminky. Snazim sa verit, ze maminka je anjel, musim to vlastne aj pred Kubkom tak hovorit,aby mal nejaku zivsiu predstavu o zivote a smrti. A on sam to tak chce pocut, na starkej velmi lipol a navzajom sa v sebe videli. Panboh si vraj k sebe berie dobrych ludi, lebo potrebuje anjelov. Skus si najst na nete nejaku knizku Zivot po zivote, alebo nieco podobne. Nazvy dalsich knih ti mozem poslat neskor, ja som to sice necitala ale niekde na inej diskusii pisali ludia, ze im jakato literatura velmi pomohla. Kamoske uz davnejsie zomrel manzel a vtedy navstivila kineziologicku a ta jej pomohla nejako sa vyrovnat s tou stratou. Je to nieco ako psychologicka, alebo rovno vyhladaj psychologa a ten ta urcite vypocuje a podpori. Prosim ta, skus nad tym pouvazovat... Zatial ahoj
