Ahojte dievčata...ja za maminou na cintorin nedokazem ist,lebo by som ju asi musela odtial vykopat..tiež si pripadam ako blazon...akokeby tu niekedy ani nebola...pytam sa mala som vobec niekedy maminu? nebol to len krasny sen?..a teraz zijem len v krutej realite bez rodičov.......je to zvlastne..niekedy mam pocitm,ze to bolo len vcera co sme sa rozpravali,smiali sa a niekedy amm pocit ze to bolo pred sto rokmi..neuveritelne mi chyba....jej smiech,jej hlas jej krasna mila tvar....ja to mam velmi tažke..totiž..jej druh ..mi nechce dat po maminke ziadne veci,je to uz skoro 6 mesiacov co zomrela...a ja som mu pisla ,lebo telefon nedvihal..nech mi da veci po nej aspon tie co som jej ja z lasky darovala..viete co mi napisal??ze on vsetky veci po nej vraj zlikvidoval....a to uz co je?? čo je to za lasku?? mal ju vobec rad? asi tažko..ako može zlikvidovat veci po mamine..po mojej mamine...mam take nervy,taka som nestastna..po mamine mam len to co mala v nemocnici kabelku,telefon,nejake oblečenie...to je zial vsetko..a dom,ktory som mala po nej zdedit patri tomu hajzlovi,lebo moju maminu kruto oklamal,a nechal ju kym žila... v klamstve,že dom jej na polovicu aj jej..lenze ona zomrela a my sme sa dozvedeli s bratom,ze papiere boli sfalšovane a vsetko je len jeho....nenavidim ho za to...tak ma boli ,že uz nemam najlepšiu kamaratku moju mmainu pri sebe..ze nikdy neuvidi maleho Samka....boli to a zaroven,mam pocit ,že polovica zo mna akokeby vyprchala...niekedy mam pocit,že už nedokažem ani rozmyšlat...len žijem jak sa da proste...ta laska k mamine je vo mne navzdy...len život je kruty,lebo aj spomienky sa nam žial niekedy vzdaluju...a to boli..ked sa vam straca živa predstava o vašej milovanej osobe...
In reply to Ahojte. Som rada, že som by Anonym (neověřeno)