Ahoj Peťka som rada, že si mi napísala, ešte nemám termín do nemocnice, lebo mi to budú robiť v inom meste než bývam. Som na všetko úplne sama, hovorila so manželovi, že ked odídem do nemocnice, nech sa stará o domácnosť. No neviem si to predstaviť. On nevie nič uvariť, ani riad nechce umyť, je to hrozné. Keby som mala moju mamičku, tak by nebol problém. Viem, že vo všetkom by stála pri mne, vo všetkom mi vždy pomáhala. Je to také strašné, nechce sa mi veriť, že už tu nie je. Ale dnes v noci sa mi s nou snívalo, videla som ju, jedla, čo ona už posledné dni nevedela prhľtať, rozprávali sme sa a bolo všetko v poriadku. Ako som sa zobudila, tak sneží, hovorí sa, že ak prší alebo sneží, že sa nám bude snívať s našimi mrtvymi. A mne sa to naplnilo. Myslela som si, že už sem nepíšete, lebo pár dní sa nikto neozval. Už som si myslela, že sme na seba zabudli. Ale ako vidím aj u Vás trvá to trápenie dalej. Len tak ľahko sa z toho nedostaneme. Ja som povedala, že už môj život nikdy nebude taký aký býval, pretože aj ked sa zasmejem, ale v druhej chvíli už zas mám myšlienky na mojej milovanej mamičke. Vidím, že ani Vás nikto nepochopí, ani ten brat, je to strašné, ja viem podľa seba, že ked sa sa niekým rozprávam, už si myslia, že už som zabudla. Bojujem dalej so všetkým zlým, s chorobami, ktoré možno ešte teraz viac prepukli, neviem, ale čo bude dalej , lebo veľakrát nemám na nič náladu. Som tu len tak ako robot. Peťka aj Ľudka píšte aj nadalej, som rada, ked nájdem niečo nové od Vás. Ahojte.
In reply to Ahoj Darinka...ja viem by Anonym (neověřeno)