Přidat komentář

Ahoj Ludka....dakujem za upozornenie,ze si mi pisala...nevsimla som si to predtym..rada som si prečitala tvoj prispevok..akokeby si mi videla do mojho vnutra..citim vsetko tak isto ako ty..a mam take iste skusenosti s nepochopenim mojho trapenia od mojho okolia..nikto absolutne nikto ma nechape....moj brat ,presne ako Tvoj ,ked som mu plakala asi po troch mesiacoch od mamininej smrti do telefonu,ze maminu som mala na svete najradsej,a ze mi chyba..tak mi iba povedal,ze sa mam spamatat,lebo mamina tu uz nieje a naš život ide dalej....lenže prišlo mi to take chladne z jeho strany..mamina ho tak lubila,keby len on vedel..lenze on uz 8 rokov žije v anglicku pride na svk raz za rok,a mamina sa vzdy na neho tak tešila,plakala,ked sa rozišiel s priatelkou v anglicku,citila s nim,pytala sa wzdy či neni na facebooku a ak ano,nech ho od nej pozdravim,lebo ona nemala počitač,nevedela na nom robit..a on?? ..teraz mi iba povie ideme dalej,mamina tu uz neni..hmm...to si mamina nezasluži od neho..mozno to nemysli zle..ja ho mam rada,ale mohol by viacej smutit,alebo mat aspon pre mna pochopenie..a k ostatnym je aj skoda sa vyjadrovat,na facebooku nemal pre mna nikto pochopenie.ziadny priatelia....ked som pisala nieco o mamine mozno napisali zopar lutostivych slov,ale či to bolo od srdca pochybujem...tiez uz radsej nedavam ziadne prispevky o nej.nechavam si všetko pre seba a pre Vas tuto na tejto diskusii.....nechodim sice uz v čiernom..a ni som velmi dlho nechodila,lebo som bola tehotna a zdalo sa mi to voči miminu zvlastne...ale vo svojom srdci som smutila stale a smutim..kazde rano na nu myslim,cez den aj v noci ked zaspavam...proste chyba mi večne..nekonečne...jej telefonaty,jej vtipne hystorky ,dokazala sa tak smiat stale,ze sme sa wzdy dusili od smiechu,ked sme spolu volali,wzdy niečo vtipne povedala,aby ma rozveselila,aj ked som mala problem s priatelom,vzdy ma ona povzbudzovala..že to zvladneme..teraz ma uz nema kto.....ona bola vesela do poslednej chvile,netrpela velmi praveze....to prislo zo dna na den,ze ochorela a o par tyzdnov zomrela.....cez tehotenstvo,ked este bola aspon som si to myslela,ze je v poriadku,mi davala stale rady a hovorila ako sa teši na moje miminko,na svoje vnučatko......keby ho tak mohla vidiet bola by hrdaa..je taky nadherny,zlatučky milučky.....viem ,že by ho lubila ako mna ......aj moj Samko by ju lubil .....na facebooku som vesela ,a proste nepisem uz nič o tom ako sa trapim,pretoze tam su neni asi naozajstni priatelia..inač by ma chapali..je to tam sama pretvarka tušim.....ale kde vlastne nieje............mam proste stale viac a viac pocit,že jediny človek,ktory ma chapal na tomto svete a ,ktory by dal za mna ruku do ohna..bola mamina..nikto iny..mozno v buducnosti moje deti....ale momentalne nikto....som sama a dlho to tak bude...........jedno viem,že mamina tušila asi cely život ,že ja jedina budem za nou takto smutit,a že ju takto lubim,preto sme mali medzi sebou taki nadherni vztah....