Ahoj Peťka, ano boli sme strašne naviazané na svojich rodičov, hlavne ja na mamičku a poviem Ti, že aj naše deti sú naviazané na nás. Vidím to aj na dospelom synovi, že sa o mna bojí, a aj moja dcérka sa ma spýtala, či budem žiť aspon toľko ako babička. Hned som sa rozplakala, a povedala som jej že neviem dokedy budem žiť, ale dúfám že ano. Dnes som bola na kontrole u svojho gynekologa a ešte toto mi chýbalo. Musím ísť na operáciu. Už fakt najradšej by som ani nežila, ale sú tu deti. Nenávidím nemocnice. Zomreli mi tam obidvaja rodičia. Ked odišli do nemocnice už sa nevrátili. Teraz ako sa mám cítiť aj ja možno pôjdem do nemocnice a už sa nevrátim. Tak strašne mi chýba mamička, keby žila a idem na operáciu plakala by so mnou. Kamošku teraz tiež operovali, a volala som jej a povedala mi, že bola za nou mamka a doniesla jej dobrú polievku. Mne ani tú polievku nemá kto doniesť. Je to strašné, tak mi chýbaš mamička moja.
In reply to je zvlaštne ako sa deti by Anonym (neověřeno)