Přidat komentář

Ludka presne to čo pišeš presne to sa stalo mne..mamina sice bola odomna len 12 kilometrov a 20minut cesty autom...ale aj tak som v den jej smrti neprisla za nou,bola som v osmom mesiaci a povedala som si,že ju uz v pondelok pustia a bola sobota,tak ze poslem za nou len priatela on ejj dal veci ,o ktore ma den predtym prosila ako napr spodne pradlo,oprate nočne košele,jedlo som jej pripravila zdrave ake chcela presne zemiaky s petrzlenom,šalat a sojove masko...mala taku xut na to jedlo ..a ani si ho nezjedla,ked jej ho priatel vraj priniesol,nechcela vraj si ho da neskor to bolo o 12tej na obed......ked tam prisiel sedela na posteli mala vraj celkom dobru naladu aj sa presla na wc a tak dalej....ked priatel uz odnej odisiel a hned som jej zavolala,to bol ten posledny rozhovor,chcela soms nou volat dlhsie,lenze ona mi povedala Petka zle sa mi dycha a som unavena..tak som jej povedala tak pekne odpočivaj..ahoj....strasne si vyčitam ,ze tam zomrela bezomna...strasne moc si to vyčitam..chcela som byt pri nej..lenze to najhoršie som nečakala...mam pocit,ze som myslela v ten den len na seba...ze som tehotna,pritom ona mi tam zomierala...nebola sice sama na izbe mala tam spolubyvajucu ukecanu milu tetu s cukrovkou,aspon to ma teši,ze ta vzdy rozpravala vtipne veci,snad aj v ten den aspon nejak maminku rozveselila aspon na xvilku...aj ked to neni velka utecha pre mna.....