Přidat komentář

Ahojte dievčatá, tiež som rada, že ste sa ozvali. Celú poobednú smenu sa teším z roboty kedy si tu prečítam niečo nové.
Vraví sa, že tí čo zomierajú, sa mi pár dní pred smrťou akoby zázrakom polepší zdravotný stav. To platilo aj o mojej mamičke. Telo jej odmietalo stravu, bola na infúziach, mala náplaste od bolesti, nič ju nebolelo. Len ležala, občas zvracala, ale nič ju nebolelo a usmievala sa na posteli. Vyzerala akoby mala ísť za pár dní domov... ALE... doktori povedali, že jej stav sa už nezlepší, že sa máme pripraviť na najhoršie... vraj má metastázi v celej brušnej dutine a napadnuté aj pľúca. Lenže ja keď som ju videla aká je v pohode, tak sa mi to ani veriť nechcelo. Síce sa cítila unavená a stále sa jej chcelo spať, vôbec nič nenasvedčovalo tomu, že za pár dní zomrie... Doktorka pvedala, že takto vydrží 2 -3 mesiace a že jej máme vybaviť nejaký hospic. Zrazu z jedného dňa na druhý dostala zápal pľúc a zhoršil sa jej stav bez toho, že nám niktonedal ani vedieť ako jej stav ostal vážny ( a to bola v nemocnici 80 km od nášho bydliska, takže by človek aj očakával, že keď sa niečo udeje, tak dajú hneď vedieť...no BOHUŽIAĽ!) Až brat keď prišiel v sobotu za maminkou, tak bola tak zhoršená, že nemohla ani dýchať, ani rozprávať a pichali jej už morfium! Vtedy sa mi zrútil celý svet, myslela som, že vyskočím rovno z tretieho poschodia! To bolo v sobotu a o 5 dní mala vybavený opatrovateľský hospic v našom meste, ale práve v ten deň vo štvrtok aj zomrela - sama na izbe, v cudzom meste, bez nás a bez rozlúčky :-( Najhoršie bolo na tom to, že nám ju už nechceli dať ani domov, doktorka povedala, že by nám mohla pri prevoze domov zomrieť a to by nebolo dobre. Kokso, ja mám dnes v hlave toľko nevysvetliteľných otázok, prečo sa to tak stalo, či som tomu nemohla zabrániť, prečo sme si ju skôr nezobrali domov, prečo som sa sňou nerozlúčila a podobne. Ja som po jej zhoršení bola za ňou v nemocnici každý deň, lenže už nekomunikovala, nevnímala nás, zle dýchala a nepríjmala už ani tekutiny. Bola doslova ako nadrogovaná a mne to prišlo strašne nespravodlivé a nefér voči nej, že takéto niečo si vôbec nezaslúžila. V deň jej smrti som si pvedala, že už nevládzem, že nemám síl ani peňazí toľko za ňou cestovať, bola som unavená, nevyspatá a bolo treba ísť aj do roboty, tak som si povedala, že pôjdem za ňou na druhý deň v piatok, lenže ona ma už nepočkala! Do dnes to ľutujem, že som tam nešla, že som tam nezostala rovno na niekoľko nocí, pretože sme mali takú možnosť zostať s ňou aj cez noc! Ľutujem a nikdy si to neodpustím!!! Nemala som ani síl povedať jej čo všetko pre mňa znamela, keďže posledné dni ani nevnímala a ja to strašne ľutujem. Stále si myslím, že som mohla pre ňu urobiť ešte niečo viac a toho ťaživého pocitu sa nikdy nezbavím. Oh, ako to strašne bolí.... Dúfam, že vy ste so svojími poctmi viac vyrovnané ako ja :-(