Ahojte dievčatá, teším sa, že ste sa ozvali, dáva mi to silu, Peťka čo píšeš o mamine, že ako zomrela kvôli svojmu partnerovi tak to je strašné. Aj otecka si stratila tak mladá a Tvoja mamina bola tiež veľmi mladá. Máš to fakt veľmi ťažké, ked sa mamina nedočkala ani vnúčika. Ja som sa každý den vždy modlila k Bohu, ale ako som ho prosila, aby mamina vyzdravela, ale ona ma akoby nepočul, tak ja sa na neho hnevám. Nie je to možné, aby takúto ženu akou bola moja mamka, aby jej nepomohol. Koľko ľudí sa ocitne v nemocnici, sú na tom veľmi zle a predsa sa vrátia a žijú normálny život. Moja mamina išla len na pohotovosť, odtiaľ ju poslali do nemocnice na neurologiu, ostala v nemocnici 3 dni sa cítila tak dobre, že ja som si myslela, že o pár dní príde domov. Lenže na štvrtý den sa jej prihoršilo išlo jej to na dýchanie a musela na ARO a o 3 týždne zomrela. Ja si to neviem vysvetliť, stále hľadám príčiny ako sa to mohlo stať, som zúfalá, ked to na mna prídem plačem, čo už leziem na nervy aj svojmu mužovi. On to nepochopí, je to chlap. Ja som zas veľmi citlivá žena, ktorá sa z tejto tragédie nikdy nespamatá. Viem, že mi každý hovorí, že život ide dalej, ale ja cítim, že som ako robot. Stále mám myšlienky na mamke. Pozerám aj ja fotky, aká bola krásna, z každej fotky z nej vyžaruje dobrota, láskavosť, a taká nevinnosť. Ona taká bola a ja sa s tým nikdy nevyrovnám. Už ani dalej neviem písať, tak mi tečú slzy. Ahojte. Píšte ak budete mať čas.
