Ahoj Petra, to čo píšeš je strašné. Tvoja mamička nepočkala ani vnúčika. Viem si predstaviť ako Ti je. Mne je ako na zbláznenie, neviem sa na nič sústrediť, nič ma nezaujíma, vždy skoro plačem, je to hrozné. Určite aj Tvoja mamička bola veľmi mladá a s tým sa tak ľahko nedá vyrovnať. Dnes som bola u neurologičky, ktorá zistila chorobu mojej mamke a povedala, že keby sme prišli skôr, ešte by mohla žiť. Ked som išla domov, celú cestu som nad tým rozmýšľala a skoro som sa zbláznila. Ved tu ešte mohla byť medzi nami, len lekári nás neposlali na správne miesto. Chodili sme po všelijakých vyšetreniach, len na neurologiu nás neposlali, až len vtedy ked bolo neskoro. Tak strašne mi chýba, že to neviem ani povedať. Pozerám jej fotku a všetko jej hovorím, čo sa stalo, akoby tu bola. Petra ani ja nemám ani otca ani súrodencov, je to veľmi ťažké. Neviem ako sa to dá vydržať ten smútok, trhá mi srdce. Ak b udeš chcieť odpíš. Ahoj.
