Ahojte Helenka a Daška, prečítala som si čo ste písali, je to také isté aj u mna ako u Vás. Aj moja maminka mala len 64 rokov, veľmi nám pomáhala, tiež si ľudia myslia to isté, že teraz ako si poradím. Moja mamka nechala po sebe byt a predstavte si, že som sa dnes dozvedela od jednej susedy, že moja maminka ešte ani nevychladla a už druhá suseda chcela, aby som dala do prenájmu maminkin byt pre jej syna, či sa nehanbí. Tak strašne ma to bolí, že by som sa schovala niekam, aby som sa s nikým nemusela stretnúť. Toto je hyenizmus. Ta strašne som sama, darmo deti a manžel, každý je niekde a ja som tu sama na krásne spomienky a na žiaľ.Holky ja neviem ako to vydržíme. Myslím si, že sme rovnako citlivé všetky. Môj muž už tiež nemá rodičov, jeho mamka mala len 49 a otec 79, ked zomreli, ale on to tak neprežíval. Ja som s mamkou bola každý den, niekto mi hovorí, že to bola chyba, že preto to tak prežívam, ale ja si myslím, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie. Dobre, že som nevynechala skoro ani jeden den bez nej. Určíte aj Vy ste na tom tak. Teším sa, že som s nou mohla byť vždy, niektorí to závideli, že ako sme išli spolu všade. Teším sa, že ste napísali, veľmi mi to pomáha. Píšte aj nadalej. Ahojte.
