Ahojte Andy a Daška, ked som čítala Vaše príspevky, tiekli mi slzy, ledva som to dočítala. Dneska som si pozerala zase fotky o maminke a celú dobu som plakala. Neviem, či sa raz ja stým zmierim. Daška aj Ty si mala veľmi mladú maminku a verím Ti ako s môžeš cítiť. Podľa mojej skúsenosti je to zo dna na den horšie a horšie. Raz som aj ja tak, že to pochopím čo sa stalo a muselo to tak byť, ale v druhej chvíli už revem ako pavián. Oči ma pália, darmo sa sťažujem u kamarátok, oni to akoby nechápali. Vy ma aspon pochopíte ako sa mám. Vy máte veľmi malé deti ešte, tie Vás zamestnajú, moje deti sú už veľké, majú svoj program a ja sa nemám s kým ani porozprávať. Jasné je tu manžel, aj dnes sme sa boli trochu prejsť, ide so mnou na cintorín, ja viem, že sa snažia, ale aj tak mne chýba ONA. Andy čo si písala, že sa nelíčime, kašlime na to to teraz nie je podstatné. Mne je všetko ukradnuté. Ja mám svoj obrovský žiaľ, a neviem, či to čas zahojí. Ahojte.
