Ahoj Andy, teším sa,že si napísala, aj ja sa cítim ako blázon, dnes som bola u jednej kamarátky, dobre som sa vyrozprávala aj som si poplakala. Moja maminka je tiež spopolnená a urnu sme uložili vedľa otecka do rodičovského hrobu. Ja so tiež takej povahy, že maminkine šaty voniam, a slzyTak rada by so ju cítila,objala, ale už to nie je možné. Ja mám maminkin byt pod nami, takže tam musím chodiť a ked tam vojdem plačem ako blázon. Musím vidieť všetky jej veci, ktoré používala, ktoré nosila no proste na umretie. Každý den hovorím, že by som najradšej umrela a ležala pri nej. Len moja rodina už na mna kričí. Ja viem, že sa chovám sebecky, ale ja to tak v srdci cítim. Už sa mi stalo tiež, že som sa dobre zasmiala, ale o chvíľu mám myšlienky zas len pri nej. Máš to ťažké aj Ty ako hovoríš, že sa stretávaš s ľudmi, ktorých poznala, tak isto som na tom aj ja. Každý mi hovorí, že aká mladá zomrela, a mna to bolí ešte viac. Niektorí ľudia sú veľmi zlí, mne už povedali aj to, že vyzerám hrozne, aby som sa namaľovala a starala viac o seba, lebo, ženy sú prefíkané , a môžu mi odvábiť manžela. Mne to ale je jedno, čo sa stane. V takejto ťažkej situácii by som nikomu takéto nepovedala. Cítim sa tak sama a prázdna. Ak budeš mať čas odpíš. Ahoj.
