Milá Andy, ked je to tak ako píšeš, tak fakt darmo máš otca aj sestru,ale fakt si v tom sama. My sme s maminkou bývali v jednom činžiaku a ked idem do jej bytu chytí ma taký plač, že skoro umriem aj ja. Viem čo cítiš aj Ty, lebo aj ja mám také isté pocity. Aj teraz tu sedím, píšem Ti, ale myslím stále na moju maminku, aká bola dobrá, láskavá, ako mi bolo dobre, ked som bola malá a nemala som žiadne problémy. A teraz by som najradšej umrela. Beriem lieky, chodím na injekcie, ale mne nič nepomáha. Z Tvojho textu vidím, že sa máš podobne ako ja, máš to ťažké ako ja. Na Vianoce sme s rodinou odišli k mamkinej sestre do čiech, myslela som si, že to bude lepšie, ale teta nie je moja maminka. Ked som si prečítala Tvoj text, ešte viac som sa rozplakala. Vianoce so tak isto vnímala ako Ty, stromček so nechcela ani ozdobiť, urobila som to len kvôli dcérke. Neviem ako bude dalej, ked budeš mať silu, tak mi odpíš prosím.
