dúfam, že už máte pohreb za sebou a snáď konečne nájdete ty i tvoja maminka pokoj v duši. Keď prežiješ pohreb, tak prežiješ už všetko. Je to ťažké, o to viac, že ešte naše maminky nemali vek na to, aby odišli, namiesto toho, aby tu zostali a rozdávali lásku našim deťom. Ja mám 5 ročného Jakubka a ten ju zbožňoval a dodával maminke energie a silu. Možno aj preto tak dlho a statočne bojovala. Som jej vďačná za tie štyri roky života, ktoré s rakovinou strávila s nami, keď sme si vzájomne pomáhali. Hovorí sa, že maminky odídu z tohto sveta vtedy, keď už nemajú čo svojim deťom dať... a je to asi pravda... mne dala veľa, hlavne počas mojej materskej dovolenky, to boli najkrajšie roky strávené s ňou a mojim synom, keď aj napriek chemoterapii a bolestiam mala silu a chuť byť s nami a venovať sa nám. No tento rok bolo už poznať, že naozaj nevládze, že nemá takú silu robiť veci tak ako predtým,,, ona potrebovala už nás ale úsmev na tvári nestratila nikdy, ešte aj pod vlpyvom morfia päť dní pred smrťou sa na mňa v nemocnici uslievala... :-( Tá bolesť sa časom určite otupí a ty budeš na maminku spomínať len s úsmevom na tvári...
Drž sa, máme ešte pre koho žiť...
In reply to Také mi odešla maminka, je to by Anonym (neověřeno)