mne pred 6 týždňami zomrel môj tato, dostal nejaký čudný zápal, z ktorého ho nevedeli v nemocnici (bratislava) dostať, žiadne antibiotiká nezaberali, 5 týždňov bojoval a ...potom odišiel. Chodila som za ním do nemocnice 2x denne, rozprávala som mu, hladkala ho, nebojkaj sa, tati, všetko bude dobré. Je to hrozná bolesť, teraz, že ho už niet, myslím naňho každú sekundu, neviem sa vysporiadať s tým hrozným beznádejným zúfalstvom, že už ho nikdy neuvidím, môjho tata. Vždy, keď sme sa lúčili, mi hovoril, ...maj sa pekne. Tak ja sa s ním vždy pri hrobe, alebo večer, keď sfukujem doma sviečku, lúčim... spinkaj, tati, a maj sa pekne. Pred pár dňami, keď som neskoro večer venčila môjho psíka, strašne som plakala, a kvílila som...kde je teraz môj tato, ako vyzerá teraz môj tato..... A keď som prišla domov, sadla som si v tme na koberec, a pozerala do plameňa jeho sviečky, a zrazu som pocítila veľký pokoj, a cítila som niečo pri mne, nebol to fyzicky dotyk, ale také niečo, akoby dotyky okolo môjho tela, trvalo to šťastnú, zázračnú chvíľku, a ja som vedela, že je to môj tato, a prišiel mi povedať, aby som sa netrápila, a ja už viem, že môj tato teraz vyzerá ako DOTYK, ako nežný dotyk.
