Přidat komentář

Reagujete na příspěvek

In reply to by Anonym (neověřeno)

sonča
9. listopadu 2010
radka, je to hrozná bolesť, viem. Moj tato zomrel na ARE v nemocnici, pripojený na hadičky, plúcna ventilácia a tak. Celé 2 týždne ho kvôli bolestiam pritlmovali, nás vnímal, slabučko otváral oči a slabučko nám prikyvoval. Ale keď sme tam boli v ten posledný štvrtok, už nás vôbec nevnímal, nereagoval ani na dotyk, ani na slová, nič, a na druhý deň doobeda mi volali, že zomrel. A ja teraz viem, čo sme vtedy nevedeli, že v ten štvrtok sme videli nášho tata umierať. Ja som ho tam hladkala ako vždy , spinkaj tati, snívaj o nás, nebojkaj sa, .... V piatok to bude presne 8 týždňov, čo zomrel môj tato, a tá hrozná bolesť, že som ho videla zomierať, sa ani vypovedať nedá, môj tato.... Stále som na práškoch, ale nič mi to nepomáha, dala by som si aj ruku odťať, za jediný jeho dotyk..... tak sa drž, radka.

Napište svoji reakci

Zadejte jméno nebo přezdívku.
Mohou vás čtenáři příběhu kontaktovat?