Henrieta
4. listopadu 2024
Truchlení

11 rokov od smrti maminky

Zdravím vás všetkých, ktorí tu píšete. V decembri to už bude 11 rokov, čo mi mamka zomrela na rakovinu. Je to už tak dávno, ale niekedy mám dni, keď mi je dosť smutno za ňou. V tomto dušičkovom období, som chodila často na cintorín, zapaľovať sviečky a modliť sa za zosnulých, bolesť za mamkou sa síce otupila, ale predsa mi chýba. Najviac ma trápi to, že už jej nemôžem nič povedať. Ktovie, či ma zhora vidí. Kňaz na spovedi mi povedal, že mamka je už určite v nebi, pretože bola dobrá. Dúfam, že sa raz v nebi s ňou stretnem, že dáva na mňa pozor, súcitím s vami, ktorí ste prišli o svojich milovaných. Držte sa všetci. Posielam veľa objatí a síl. Henrieta

JITKA
  (kontaktovat autora příběhu)
15. listopadu 2024
I mě umřela maminka na mezotelium.80 letá milovaná maminka. Stále truchlím...

In reply to by Anonym (neověřeno)

dominik
17. listopadu 2024
Jak se vam s tim zije pani Jitko?Zrejmne ji uz neuvidite.Nebo verite,ze ano?
dominik
5. listopadu 2024
Zdravim pani Henrieto,spatne se zije s tim,ze nemame zdani kde jsou nasi blizci. Jestli uz nikde nejsou,postradam smysl zivota.Uz nemam do niceho takovy zapal jako pred tim.Jednou to potka i nas, na co to snazeni tady.Vidim,ze na maminku kazdy den myslite,snad opravdu nekde je.Neverim,ze nekde zesnuli jsou,Nechci vas ranit.Me vety si zrejmne protireci,ale napsal jsem to jak to zrovna citim.

In reply to by Anonym (neověřeno)

Henrieta
9. listopadu 2024
Ja vás chápem Dominik, že to je bolestné, prísť o niekoho blízkeho. Bohužiaľ smrť nechodí po horách, ale po ľuďoch. Ja som veriaca, tak mám nádej, že sa s mamkou raz stretnem. Dúfam, že aj vy. Súcitim s každým, kto prišiel o blízkeho človeka. Henrieta