Přidat komentář

Milá Hanny, váš príbeh ma tiež veľmi dojal. Je mi ľúto, že ste prišli o milovaných ľudí, muselo to byť pre vás hodne ťažké. Ja by som to sama nezvládla. Obdivujem ľudí, ktorí vedia sami žiť, ja by som to nedala. Vždy som potrebovala okolo seba niekoho. Už od detstva som vyrastala s rodičmi, starými rodičmi a bratom, brat má rodinu, otec mi ešte žije, ale už sa desím dňa keď tu nebude. Keď moja mamka zomrela, chcela som ísť za ňou. Presne ako vy, tak sa aj ja cítim. Škoda, že manžel odišiel, dobrí manželia by nemali umierať. A pritom koľko je zlých mužov a tí si žijú. Je to tak nespravodlivé, nechápem prečo to tak musí byť. Ja som mala veľmi dobrého dedka, dožil sa 89 rokov, potom prišla rakovina a zomrel. Tak rada by som ho videla, učil ma bicyklovať. Snáď sa raz všetci tam hore stretneme. Veľa síl vám do nového roka všetkým praje Henrieta