Přidat komentář

Dominik tiež mám také pocity ako aj vy. Tiež mi zomrelo kopu ľudí. Nemám už babky, dedkov, mamku a otec má už 72 rokov, bojím sa o neho stále. Rok po mamkinej smrti skončil v nemocnici so zápalom pankreasu (slinivky). Žijem v strachu, tak rada by som vrátila čas, ale nejde to. Chápem, že sa tiež bojíte, smrť je strašná. Ja sa bojím chorôb a samoty. Vždy som mala oporu v rodičoch a niekto odíde z plného zdravia. Mamka moja tiež odišla rýchlo. Päť týždňov po stanovení diagnózy odišla na večnosť - tá zákerná rakovina. Rakovina sa stala pre mňa strašiakom. Veľmi sa jej bojím. Som rada, že sem píšete, máme rovnaké pocity. Tento svet sa mi sprotivil, je tu kopu zla. Často myslím na to, že keď som bola dieťa bolo všetko iné, viacej lásky a porozumenia. Dnes vidím len nevraživosť a bezcitnosť. Je to smutné. Napíšte. Som rada keď píšete. Henrieta