dievčatá, držte sa všetky. Ja som tiež stratila mamu a musím povedať, že som sa začala venovať čítaniu kníh. Odporúčam prečítať si knihu "Život po živote", alebo kniha od Márie Simmy - rakúskej mystičky - "Dostaňte nás odtiaľto". Ja sa dosť zaujímam o duchovno, hlavne teraz keď nemám mamu. Život má zmysel a nikto nemá na ružiach ustlané. Všetci smerujeme do hrobu, smrti sa žiaľ nikto nevyhne. Niekto ide skoro, niekto neskôr. Existuje aj iný svet - duchovný. Tam sa spolu všetci stretneme a aj naše mamy nás čakajú. Ja som svojej mame pri hrobe povedala, že nech na mňa počká, ja tu ešte mám deti a povinnosti a potom prídem za ňou. Moja mama tiež musela fungovať ďalej, keď stratila svoju matku, starala sa o nás a plnila si svedomite svoje povinnosti. Mama bola pracovitá, vzorná a dobrá. Ona by si nepriala aby som, ako sa hovorí "šľahala o zem a prehnane za ňou vyplakávala". Chcela, aby som sa starala o rodinu. Tak to teda robím. Všetky mamy si to tak prajú a treba plniť ich želania. Ony sa zhora na nás dívajú. Dúfam, že ma mamina hore čaká, lebo ja tu tiež nebudem navždy. Aj keď mi je stále smutno a do plaču, hlavne ráno sa budím s myšlienkou, že už nemám mamu (od decembra 2013), musím žiť ďalej a snažiť sa. Prajem všetkým veľa síl a nevzdávajte sa. Všetky maminy by si to tak priali. henka
