Ahoj, tiež som na tom ešte dosť zle. Včera to bolo 14 mesiacov a ja som sa ešte s toho nespamätala. Tiež nemôžem tomu uveriť že tu už nie je, že nepočut jej hlas, smiech. Aj po toľkých mesiacoch čakám, že raz otvorí dvere alebo keď prídem domov bude sedieť v oblubenom kresle. Ja zas hrozne verím. Viem že je tam niekde hore a verím že už je šťastná. Určite sa s ňou raz stretnem, len ten čas kým to bude sa mi zdá nekonečný. Boli dni a niekedy aj sú, keby som to najradšej urýchlila. Neviem sa dočkať toho stretnutia. Viem že dáva na mňa pozor, pár krát som sa už o tom presvedčila. Veci ktoré sa mi občas stávajú nemôžu byť len náhody, tie sa tak často nestávajú. Zajtra idem prvý krát od jej smrti preč z domu na pár dni. Neviem či to zlávdnem, každý hovorí že sa konečne odreagujem ale nie som si istá či to dokážem. Neviem na nič iné myslieť len na ňu. Tak hrozne mi chýba a tak hrozne ju ešte potrebujem. Už nikdy nebudem žiť, len prežívať a dúfam že čoskoro budem s ňou. Ľúbim ťa maminečka moja.
In reply to Ahojte všetci, ktoré ste na by Anonym (neověřeno)