Ahojte kočky. Raz som tu dávnejšie písala, že naše maminky by nás neradi videli smutné, užialené a so želaním zomrieť,,, a to ma niekedy núti zmýšľať trochu inak. Náš život už nikdy nebude taký ako predtým ale kvôli deťom sa oplatí žiť ďalej a hľadať aj naďalej zmysel života.
Peťka, tebe nezávidim ani trochu, ani nevieš ako by som ti rada pomohla ale neviem ako... Keby si mala aspoň trochu oporu v partnerovi tvojej maminky, ale on naopak ešte ti ubližuje a zhoršuje to. On ťa vôbec nepustí do toho domu, že by si si zobrala aspoň maminkine osobné veci??? U nás normálne prebehlo dedičské konanie a keďže maminka tušila, že s rakovinou nebude dlho žiť, dala spísať aj závet. Spravodlivo rozdelila zlato a byt nechala na ocina, aby sme ho náhodou niekto z nás nevydedili. Nosím po nej náhrdelník, náramok na ruku a prsteň ešte po jej maminke a je to akoby bola stále so mnou. Dokonca som sa párkrát pristihla pri tom, že opakujem rovnaké vety či slová ako používala ona, dokonca mi veľa ľudí povedalo, že mám aj jej podobné zmýšľanie či správanie, hoci som sa na ňu vôbec nepodobala... Čo sa týka oblečenia, tak otec trval po krátkej dobe na vyprázdení skríň vraj kvôli moliam ale skôr asi preto, že mu to pripomínalo maminu, tak muselo jej oblečenie z domu. Našťastie si to zobrala jedna jej kamarátka a zvyšok som dala do Charity a mala som pocit, že sme tým aspoň niekoho potešili. Ja jej oblečenie nenosím, keďže som trochu štíhlejšia ako bola mamina, ale nechala som si jej nočné košele, ktoré mala v nemocnici, pár pulóvrikov, papuče a pod. Stále chodím do jej skrine a ovoniavam to zvyšné prádlo, dokonca som si kúpila takú istú aviváž akú používala. Mám jej voňavky, taký istý sprcháč, mydlá, tužidlo a pod. A rozhodla som sa, že si nechám dlhšie vlasy, s takými ma vždy chcela vidieť a jej sa na mne tie krátke vlasy moc nepáčili. Skrátka chcem robiť to, čo mala rada, správať sa tak a pod.
Peťka, Tvoja maminka bola moc mladá, mrzí ma, že sa nedočkala vnúčeniec...neviem prečo to tak Pánboh zariadil, že jej ich nedoprial a vzal si ju skôr ako ich mohla vidieť. Vidí sa mi to strašne nespravodlivé a hnevala by som sa na tvojom mieste na celý svet. Keby si sa trošku premohla a začala chodiť na cintorín, možno by sa ti trošku uľavilo. Ja tam maminke nosím vždy pri nejakej príležitosti anjelika - už ich tam má troch a dvoch v truhličke. Verím, že sa premenila na anjela a teraz mňa a Jakubka ochraňuje. Skús ísť na hrob a potichu sa maminke prihovor, určite to bude počuť. V živote ťa môže postretnúť ešte všeličo a uvidíš, že ťa maminka určite ochráni. Raz sa tam hore aj tak všetci stretneme a možno teraz sa tie naše maminky spolu aj stretávajú a rozprávajú si navzájom aké mali šikovné a starostlivé dcéry, ktoré sa tu na diskusii delia o svoj žiaľ a smútok.
In reply to Ahoj Helenka...mam presne by Anonym (neověřeno)